Patria medzi jedny z najväčších oblých červov. Dospelé jedince majú telo valcovité, slabo žltej alebo ružovej farby a po celej dĺžke jemne krúžkované. Počas 2,5 – 3 mesiacov dosahuje samička dĺžku 24 – 25 cm a samček 15 až 25 cm. Samička má kónicky predĺžený koniec s dvoma kruhovými prísavkami na vnútornej strane tela, zatiaľ čo samček má chvostový koniec stočený do špirály. Na hlavovom konci sa nachádza ústny otvor, ohraničený tromi kurikulárnymi prísavkami.
Oplodnené vajíčka oválneho tvaru majú veľkosť 0,04 -0,05 mm. Vo vnútri vajíčka sa nachádza tmavá zárodočná bunka (existuje mnoho ľudí, ktorí na svojom oku vidia svetlé okrúhle škvrnky s tmavým stredom - tu je vysvetlenie.). Neoplodnené vajíčka sú väčšie, vyplnené svetlými žĺtkovými vakmi. Nezávisle na samcoch samica kladie každý deň v tenkom čreve až 200 000 vajíčok, či už oplodnených, alebo neoplodnených. Vajíčka sa dostávajú do pôdy spolu s výkalmi človeka, pričom tu môžu vydržať 10 a viac rokov. Pri vyššej vlhkosti pôdy v nich dozrievajú larvy do štádia invazívnosti (schopnosti napadnúť človeka a vyvíjať sa v ňom). Predstavuje to časový úsek od 24 dní do niekoľkých mesiacov.
Životný cyklus škrkaviek
V súlade s klasickými predstavami sa invazívna larvička v žalúdku, najneskôr v čreve, oslobodí od vaječných obalov a pomocou orgánov ústneho otvoru, podobných zubom, sa prehryzie stenou čreva a začne zložitú migrácii. Z črevných žíl sa larvičky dostanú do vrátnej žily a cez ňu do pečene. Z pečeňových žíl sa dostanú s tokom krvi do spodnej dutej žily a odtiaľ do pravej polovice srdca. Zo srdca do pľúcnej artérie a do kapilár pľúc, kde aktívne poškodzujú steny kapilár a tak sa dostanú do alveol a bronchiol. Vplyvom pohybu pľúcneho tkaniva a vlastným aktívnym pohybom sa larvičky dostanú do priedušnice. Cez ňu migrujú (väčšinou v noci) do hltanu a dostanú sa do ústnej dutiny, odkiaľ je časť z nich vypľutá so slinami a hynie na vzduchu. Ostatné sú prehltnuté so slinami a znova sa dostanú do čreva. Takáto larvička dospieva. Naraz môže migrovať jedna, ale aj niekoľko lariev. Dĺžka života v ľudskom organizme je väčšinou okolo jedného roka. V dôsledku opakovaných infekcií môže nákaza trvať roky.
Obr. 1: Škrkavka mačacia Obr. 2: Škrkavka psia
Už 8 hodín po infekcii sa larvičky dostanú do pečene. Maximum sa ich tam zhromaždí do 4 dní. Do pľúc sa larvičky dostávajú postupne. Niektoré prenikajú cez cievy hneď po nákaze, najväčšie množstvo sa ich tam dostane do 7 dní. V závislosti od ich množstva môžu spotrebovať až 0,5 litrov krvi za deň. K tomu pripočítajte ich metabolity. Počas migrácie sa larvičky niekoľkokrát zvliekajú a usilovne rastú. Mnohí lekári už zabudli zo školských lavíc schému migrácie askarid: Črevo - pečeň - pravé srdce - pľúca - trachea - hltan - odchádzajú. To znamená, že prechádzajú a nikde sa nezdržujú. V skutočnosti sa larvičky snažia rovnomerne rozdeliť po organizme, ako im velia inštinkty, čo znamená, že zostanú v niektorých orgánoch, čo môže privodiť ich závažné zmeny: hepatitídy, cirhózy pečene, endokarditídy, myokarditídy, bronchitídy, pneumónie, tonzilitídy, otitídy a mnohé ďalšie choroby. Larvičky nezostávajú len v tkanivách, ktorými prechádzajú, ale prenikajú aj do iných tkanív a migrujú rôznymi krvnými a lymfatickými cestami. Napadajú žľazy s vnútornou sekréciou a ďalšie životne dôležité orgány.
Ochorenie spôsobené škrkavkami, sa nazýva askaridóza (spôsobená škrkavkou detskou) alebo larválna toxokaróza (spôsobená škrkavkou mačacou alebo psou) a vyskytuje sa v troch hlavných formách: orgánovej, očnej a zmiešanej. Priemerný počet ochorení askaridózou na Zemi predstavuje ročne 100 miliónov prípadov za rok. Základný spôsob infekcie škrkavkami je fekálno-orálny. Nakazíte sa jedením znečisteného ovocia a zeleniny, neumytými rukami, niektoré prípady prenosu vajíčok askaríd na potravu sú spôsobené muchami. Odhady WHO hovoria asi o 1 miliarde nakazených ľudí ročne.
Ako sa môžeme nakaziť?
K nakazeniu dochádza len požitím infekčných vajíčok. K tomu v praxi dochádza napr. u malých detí pri tzv. geofágii (pojedanie hliny, piesku a pod.). Plnenie si úst pieskom, hlinou, kameňmi a iným, hoci aj rastlinným substrátom, je bežný jav u detí do 4 rokov. Pri geofágii môže dôjsť k požitiu väčšieho množstva vajíčok alebo aj kúskov trusu zvierat, a preto aj klinické prejavy choroby bývajú výrazné.
Iný spôsob nakazenia súvisí so zníženou hygienou. Ide najmä o oblizovanie prstov, predmetov znečistených pôdou alebo konzumáciou potravy neumytými rukami. Aj nedostatočne umytá zelenina a ovocie môžu byť zdrojom nákazy. Aj pri kopaní na záhrade alebo pri výkopových prácach môže nechtiac hlina vletieť do úst. K infekcii môže dôjsť aj u fajčiarov, ktorí si málokedy umyjú ruky predtým, ako si zapália cigaretu.
Prejavy nakazenia ľudí škrkavkami:
Ochorenie sa prejavuje: zvracaním, hnačkou, nechutenstvom, nafukovaním, bolesťami brucha alebo teplotami, bolestivým kašľom, svrbením nosa alebo konečníka, únavou kĺbov a svalov, kožnou vyrážkou a zväčšením miazgových uzlín. Tieto príznaky môžu trvať niekoľko dní, týždňov aj rokov. Medzi menej časté prejavy choroby patria poruchy videnia, postihnutie mozgu, srdca, obličiek, pľúc, chudokrvnosť a opuchy kĺbov. Vo väčšine prípadov však pacient ostáva bez príznakov, alebo sú príznaky také mierne, že si ani neuvedomuje, že môže byť nakazený.
Pre svoj rast potrebujú veľké množstvo výživných látok. Škrkavky ochudobňujú organizmus tiež o vitamíny A a C a minerály. Negatívne ovplyvňujú trávenie laktózy u detí a navodzujú intoleranciu mlieka. Po liečbe sa stavupraví.
Závažnosť ochorenia závisí od počtu požitých vajíčok a teda aj od počtu migrujúcich lariev, ako aj od imunitného stavu postihnutého jedinca. Väčšina nakazených osôb netrpí vážnymi zdravotnými problémami. O tom, že sú infikovaní, sa môžu dozvedieť náhodne pri inom vyšetrení.
Laboratórna diagnostika sa opiera o nález vajíčok, prípadne dospelých jedincov v stolici alebo pri ich odchode ústami alebo nosom. Do laboratória na parazitologické vyšetrenie sa posielajú od pacienta 3 vzorky stolice odobraté 3 dni po sebe resp. obdeň. Občas sa vyskytnú infekcie len samčími jedincami, takúto nákazu nie je možné laboratórne diagnostikovať. Pri prieniku lariev tkanivami je úspešný sérologický dôkaz protilátok. Pri podozrení na biliárnu askariózu je vhodné vyšetrenie ultrazvukom. Škrkavky je dobre vidieť pečeňových abscesoch a vo vývode pankreasu.
Ako sa liečiť?
Liečba larválnej toxokarózy záleží od momentálneho prejavu choroby. Liečba nekomplikovaných prípadov je jednoduchá. K dispozíciu sú tabletky, ktoré parazity usmrtia. Obvykle sú podávané jednorázovo, prípadne je možné dávku pre istotu s odstupom dvoch až troch týždňov zopakovať. U komplikovanejších prípadov je niekedy nevyhnutný operačný zákrok.
Po preliečení ochorenia liekmi je dobré zopakovať mikroskopické vyšetrenie stolice s odstupom približne troch týždňov. Najmä je však nutné zabrániť ďalšiemu možnému kontaktu s infekciou. Preto je nutné:
- dôkladne si opakovane umývať ruky, najmä pred jedlom a po použití toalety
- pravidelne vyšetrovať a odčervovať domáce zvieratá
- zistiť a zlikvidovať zdroj infekcie
- umývať a dôkladne tepelne opracovávať potraviny.